Ľudové zvyky

Fašiangy

   V sobotu pred hlavným fašiangom dievčatá chystajú pre chlapcov perá. Je to väčší, alebo menší výhonok rozmarínu ozdobený barvistou stužtičkou. Keď sa zvečerí, každý si zájde pre pero k niektorému dievčaťu. Dievča ho podperí na kabát. Zaďakujúc odíde. V hostinci býva po tri dni tanečná zábava. Poriadajú ju obyčajne hasiči. Začína sa v nedeľu popoludní. V pondelok chodia hasiči po domoch "pod šable". Sprevádza ich muzika. Povykrúcajú domácich, ponúkajú kalíškom sladkého, načo ich títo podporia peniazmi, vajíčkom, rezňom slaniny a pod. I žiaci nezabúdajú na svoju povinnosť. Ráno pred vyučovaním chodia pod šable a to z domu do domu. Pozdraviac domácich poskakujú s dreveným ražňom spevavo riekajúc:

Veľká noc

    Je kvetná nedeľa. Sviatočné a včasné ráno oživilo a prebudilo ulicu našej dediny. Ňou chodia dievčatá s "májom". Máj menujú väčšinou vetvičku drieňu, ozdobenú povešanými výduškami(celé vajcové škrupiny) a pátrikmi z papiera a slamy. Držiac ho v rukách zastavujú sa pod oknami domov a spievajú:

   Po vyspievaní očakávajú štedrotu. Nejaký ten 10 - 20 haliernik, cukrové vajíčko a kto čo môže, podaruje.
   V Zelený štvrtok zaviazli zvony. Ráno, na obed a večer, tiež v noci o jednej očuť rapkáče.
   Vo Veľký piatok, ešte len keď začína svitať asi o 3-tej hodine, ľudia sa chodia umývať na Barinu. Potom sa zídu na cintorín ku krížu, kde odbavia ružencovú pobožnosť. Vo Veľký piatok a Bielu sobotu Orvišťania navštevujú hrob p. Ježiša v Piešťanoch. Vzkriesenie býva o 18-tej hodine. Vo veľkonočnú nedeľu popoludní mládež pletie vŕbové šibáky. Na uliciach nastáva spoločná šibačka. Pred večerom barvia vajíčka pre šibačov. V pondelok šibajú mužskí ženské, v utorok to býva opačne. Popoludní sa spoločne oblievajú vodou.

Májové zvyky

   V noci z 30. apríla na 1. mája stavajú mládenci máje. Stavajú ich pred tými domami a v tých dvoroch, kde majú dievčatá. Za postavenie mája obdržia mládenci od tých rodičov alebo dievčat samých niekoľko korún, pri ktorých sa túto noc bavia v hostinci až do bieleho rána. Stavanie májom je prastarý zvyk, ktorý pomaly vymiera.
   Do májového zvyku patrí prvoprijímanie. Školské dietky, ktoré majú 9 rokov idú na prvé sv. prijímanie. Pripadá to vždy na druhú nedeľu v máji vtedy, keď je v miestnom filiálnom kostolíku zvyčajová sv. omša. Prvoprijímajúce dietky sú sviatočne vyobliekané. Chlapci i dievčence majú v ruke sviečku, ktorá je ozdobená bielou stuhou. Kňaz ich slávnostne uvedie zo školského dvora do kostola, kde im prednesie patričnú kázeň.

Obyčaje v deň hodov

   Ešte v sobotu, keď popolavý súmrak líhal poľom, vytrubovala vôňa mlado pečenej husaciny dedinou. Akoby nie?! Veď ju usilovné gazdinky pečlive prichystaly, že bolo na nej videť mastné, ale sladké zrenie. O koláčoch zvaných "pocherajoch" netreba ani hovoriť. Všetko bolo do nich vpravené. Čerstvé vajíčka, mlieko, syr, tvaroch, mak, lekvár, oriešky a cukru plným priehrštím nasypané. V lepších domoch zadýchala zrnkom kávy i prihorená alebo prihárajúca torta.
   Je biele, zelenkasté augustové ráno. Slniečko len kedy tedy vykukáva zpoza temných mračien. Svojim teplým lúčom pobozkáva hrebene striech a vysušuje mláky ulice. V noci poprchávalo, nastával neisto priaznivý deň orvišských hodov.
   Kolotoč a hojdačky dychtive očakávaly svoje potešiteľné poslanie. Celá dedinka v novom sviatočnom šate. Olíčené štíty domkov sa veselou tváričkou jeden proti druhému usmievajú škodoradostným mesiačkovým úškľabkom.
   Zvon zahlaholil. Prvý raz odzvonili. Počínalo sa otepľovať. Chlapi sú v plnom vystrojení, v paráde. Hlava vymytá, brada vyholená, šaty vykefované, fúzky vykrútené, obuv vyleštená. Veď aspoň na hody sa treba ukázať. Schádzajú sa do menších skupín na ulici pri domoch a okol Bariny. Ohrievajúc sa na teplých lúčoch slnka, vyčkávajú príchod pána farára alebo pána kapláňa.
   Chlapci sú dnes jakýsi netrpezliví. Radi by boli keby čím skôr započala omša. Veru dnes by si chcel skoro každí zaminištrovať. Ujde sa im za to po korúnke. Bolo by za ňu pekné hodové. Utekajúc druhý raz zvoniť hádajú sa o funkciu dnešného miništranta.
   Ženy majú plnú hrsť roboty. Čoskoro budú zazvánať. Kde-tu mäso prihára, mlieko vykypí, polievka vre valom, koláče a buchty škrčia na pekáčoch. Tešia sa však tomu, že sa chlapi vytratili z domu. Vtedy im vraj ide lepšie robota.
   Deti...? Ešte len začalo svitať už pokúšali o voľajaký peniaz na hodové. Teraz stoja u kolotoča, obdivujú toho predpotopného moriaka.
   Pán kostolník ešte o 8-mej otvorili búdu na cintoríne. Čože dnes tam hľadajú? Odtiaľ vyniesli kazateľnicu a postavili ju u cestičky kostola. Z nej budú dnes kázať pán kapláň. Kostol zaujal viac dní roboty dokiaľ ho uviedli do poriadku. Oltár ozdobili kvetinami. V svietnikoch stoja celé novučičké biele sviece, ktoré ešte nehorely. Pán organista uháňa ku kostolu. Z pod pazuchy mu trčí dosť veľká čierna kniha.
   Auto zatrúbilo. Zazváňajú. Ľudia sa hrnú ku kostolu. Po kázni bol sprievod z vyšného betónového mosta - pravou stranou Bariny. Deti napredu s krížom, mládež so zástavami. Pán kapláň kráča pod podnebím a nesie monstranciu. Okol neho horiace lampáše. Spevár predspevuje, ľud spieva, zvony vyzváňajú.
   Po návrate od druhého mosta, druhou stranou započala sa sv. omša. Po nej ofera pre p. farára a organistu. Po skončení dav ľudu sa vyhrnul na ulicu. Pán kapláň odišli. Prijdem ešte odbaviť litánie o 3-tej hodine. Veď to len jedne-jedinké v roku. Vzácnosť ho.
   Šiatre pernikárov boly v krákom čase obstaté. Dedinou plno hlasitej reči a hurhaju. Kŕdel detí nedaj bože zahnať k odletu. Stále nazerajú do šiatora, obdivujú. Všetko chce byť len búdy. Dobre že mu ju neprekotia do bahnistej Bariny.
   ...Ach! Jaké majú títo pekné panenky... hľa! tá ani keby bola živá, tak sa na mňa pozerá. Tuto majú husárov. Ahá.. i srdiečka so zrkadielkami predávajú. Jaké sú vycifrované a pomaľované. Pozri sa! hen predávajú kohútikov čo kikiríkajú.. kikiriký..
   Koník s husárom.. ten ti tak uteká ani náš Šimľo, keď mu Miško priloží bičom. Veru je týmto pernikárom dobre. Tí môžu jedávať vždycky hodové... Oni chodievajú na hody i do Bašoviec. Ja som ich tam videl, boli rozložené pri ceste a plote. Mne mama kúpi henten balíček, čo je v ňom prstienok s kominárom. No čože je to, veď stojí len šesták. Takéto reči detí očúvajú predavači v každej dedine pri výklade svojho krámu. Natešení mládenci a ženy, dievčence a deti i otcovia kupujú srdiečka, píšťalky, panenky, koníky a všelijaké cukrov a mädové hodové. Ulica von koncom vrčí v škrekľavom piskľote u kolotoča. Každá hajdačka hltavo prežiera pedesiathalierniky, vajíčka, trochu slamy pre kone, staršie obnosené šaty, topane, podľa toho, jako sa ským jednala.
   Žobráci..? veď ich je celá tlupa. Potriasajú telo, sedia, kľačia, modlia sa, prosia o pretek almužnu. Veď je dnes sezóna prijmu v okolí. Zaslúžia si ju. Nejeden chromý, slepý, krivý urazil pár míl dokiaľ k nám došiel. Hľa jakí víťazi športového rekordu. Pobedímske cigánky a cigánčatá behajú z domu do domu. Voňávý koláč, pekný kus mäsa, pocheraj, buchta i vypiť dobrá to kefa k vyčisteniu ich zasmudledého žalúdkového komína.
   Cigáň Paľo z Bašoviec nezaspal. Vykonáva svoje vzácne a vážne vizity. Kŕdel cigánskych muzík tiež pobehuje. Vyhrávajú. Kopa detí prenasleduje ich päty. Chlapci s usmiatou tvárou vypiskujú na červených cukrových píšťalkách.
   Šenky dnes tiež vezú svoju hodovú trochu do mlyna. Očuť z nich nejasné vriavy. Otvoreným oknom vychádzajú nejasné chumáče nafajčeného dymu. Sú tam chlapi a mládenci. Čakujú až bude obed hotový. Hostinskí obsluhujú hodujúcich. Popíjajú vínko. Pivko sa hladko vykotuľuje v bacuľatých malých a veľkých súdočkoch na stoly.
   Zazvonili Anjel Pána. Poludnie. Nastal čas hodového obedovania. Mláka mastnej polievky chutí každému. Akožeby nie?! Veď nejedna hus vylomila svoj krk pri akrobate a kotrmelci do nej. Pečené, varené, smažené, stehienka, omáčky vymieňajú miesta v tanieroch veselou pieseňkou. Nápoje sú dosť pestré, bohatou arómou omamujú svraskatelé čelá starostlivých hláv.
   Pán kaplaň odbavil litanie o 3-tej hodine. Návšteva kostola menšia. Ľudom bolo v kostole jaksi horko, no zohrievalo ich. Spev stúpil do forta až fortisima ba ryčavým plevelom kde kade koloval. Dievčence očakávali začiatok zábavy netrpezlive. Veď treba vybiť nasbierané energie tancom.
   Po skončení začala ulica tekať brutálnym tempom bujnej rozjarenosti. Ľudia sa po nej hemžia. Vyzerá to ani v mravenisku. Prichádzajú susedia z okolia. Videť kroje bašovské, ostrovské a piešťanské jako riedko posiate makovice role vo vetre, tak sa sem tam hemžia. Veru len teraz sa naša ulica rozchechalala. Svoje štiplavé zapálené nozdry roztvorila do divokej roztopaše.
   Vergeľ kolotoča neprestával tulíkať a záplata bubna bôlne stenať, tak nemilosrdne naň naráža vychudnutá komediantka. Hojdačky kvíkajú a ihíkajú, ohnivka a svorky reťazí škripocú. Na nich sedia deti, chlapci, dievčence, starší z mládeže. Ba aj žobráci dajú utŕžiť, pohojdajú sa. Len sa lepšie prizrime.
   Hľa ten starý žobrák s bielou dlhou sťa konopnou bradou v kožuchu so sto záplat pozašívaného s mastnými fľakmi. Ochutnáva tento sladučký pôžitok deckého raja. Mocne ho drží hrubá reťaz prepiata cez jeho prsia, aby sa nevyšinul, ba nedoputoval do večnosti. Svalovitá cigánka ho rozkolisuje. Plno pokrikovania, kriku a smiechu a poznámok.
   Slniečko zapadlo, chýli sa k večeru. Hlas pokojníka utonul v mori zunivej ozveny. Noc stúpa nohou bosou. Občas sprchne teplý dáždik posily. To hádam aby sa neprášilo - i ten Boh dopraje priehrštie štedroty. V hostinci je zábava. Do vnútra sa sypu utešené dievčence, jak zdravé zemiaky, tie ružáky do pivnice. Pravda mladosť, radosť. V lícach im horia pivonky, v žilách sa rozihráva zdravá krv.
   Baby... tie tiež čosi kompasovite láka, vábi. Už si posadaly na úzke lavičky kolo steny. Pozorujú tancujúcich. Snáď preto sem prišly, aby mali celý týždeň o čom klebetiť.    Až ma Kašinovec očuť zunetie basy, ani nejakého hrozitánskeho čmeláka. Tanec je v plnom prúde. Celá sieň hučí ani zlínska Baťová továrňa. Mladí ba i starší tancujú, uhíkajú, cifrikujú nohami, podľakujú, potriasajú, dajú si švung, točia sa do baranieho roha. Pri všetkom pokyvujú hlavami vrtkosťou vretena. Náš pán primáš vehementne šteklí, muzikant tenkého ucha tercuje. Cimbal otriasa žily, hrubá kontra violy zachodí za nechty, basa vrzúka, až stŕpajú zuby. I prach sa pustil do veselia. Pekne sa rytmicky štrngoce ostrôžkami popri mdle pobleskujúcom svetle lampy.
   Je prestávka. Spevu, hovoru, klepkania plnými pohármi, upíjania plné zdravie. Orvišský muzikanti vedia aj voľačo viacej, nie len mazurky a čardáše. A čo vyvedú? Dopustia sa zákerného, hrozivého atentátu - tanga. Za nim prchká poľka paprikovitej šteklivosti. Tak sa ľahko točí ani pierko ponad zem. Hľa celá pohádka tisíc a jedna noc.
   Nasledujúci deň dovršujú hody "hodiencami". Dojedajú, dopíjajú. Mnohí len vtedy rozšveholia švítorivým šveholným trepotom lístkové roje radosti.
   Všetko cudzie sa odsťahovalo. Kolotoč odputoval ani nejaká karavana v ďalšiu saharu svojho žitia. Z hostincom čuť dozvuky piesne "U nás taká obyčaj" tu hľa obyčaj!

Svatba

   Ohlášky boli trikrát ohlásené. Vyhlasuje ich pán farár z kancľa v piešťanskom kostole. Keď má byť v nedeľu veselie, chodí po rodinách novomanželov zváč. Je to najstarší družba chystajúcej sa svadby. Chodí vo štvrtok pred nastávajúcou nedeľou veselia. V ruke nosí trsteničku, ozdobenú vetvičkami rozmarínu a bielou mašličkou úzkej stužky. Pozýva k veseliu: "Pozdravený buď Ježiš Kristus! Ja som posel poslaný od svadobného otca od svadobnej matky a mladosobášnych. Dali Vás pekne pozdravovať svadobný otec, svadobná mati, svadobni mladosobášnici, aby ste tých mladosobášnych odprevadili ku siedmej sviatosti stavu manželského." Poďakujúc počastujú prípitkom.
   Nastane deň svadobného veselia. Sobáš býva o tretej - štvrtej hodine. Po sobáši odchádzajú v rade, do domu novomanželky. Krstné matky rozdávajú "štastník". U dverí manželky vidíme jej matku. Víta svojich svadobanov. Dáva každému svadobanovi na koniec lyžičky medu. Vraj, aby boli novomanželia ku sebe sladký. Posedajú si za stoly dľa spôsobu. Uprostred hlavného alebo krížového stola sedia novomanželia so svojími krstnými rodičmi. Večerajú 5 - 6-raké jedlá a upíjajú na zdravie mladomanželom. Muzika vyhráva svadobárom podľa ich žiadosti. Keď sa blíži koniec upíjaniu, pristúpi medzi stoly najstaršia družica, držiac tanierik, v ktorom je položený rozmarínový venček a prehovorí:

   Podá koniec paličky mladej neveste. Ona prejde cez stôl. Privedie ju do kuchyne. To isté i s novomanželom. Svadobári odchádzajú do hostinca. Tam sa ukončí svadobné veselie tanečnou zábavou. Nasledujúci deň "prepíjajú nevestu".

[^]